Úlomky môjho srdca -1. kapitola
Laura otvorila šarlátovočervený obal ošúchanej,veľmi dobre známej knihy.Lístoček,ktorý z nej trčal jej ukazoval,kde presne skončila s čítaním obľúbeného príbehu.Trochu sa vo fialovom kresle pomrvila,aby si našla tú správnu polohu a pomaly začala očami prebehovať jednu vetu za druhou.Vpíjala sa do tých suchých,zažltnutých stránok ako atrament.Laura Folderová odjakživa milovala knihy.Vďaka nim unikala z bežného,tak nenávideného života a lietala vysoko v oblakoch vo svete,ktorý jej nahrádzal domov.Vo svete so zelenými trávnatými porastmi,borovicovými či dubovými lesmi a žiarivým,nikdy nie menej hrejúcim slnkom.Vo svete,ktorý si ona sama vysnívala.Bez obmedzení,bez nenávisti,bez všetkého pozemského.Aj táto červená knižka bola taká,no v niečom sa predsa len líšila.Laura ju nemala rada pre jej dej či historickú hodnotu.Mala ju rada hlavne pre hrdinu toho príbehu.Oliver Spencer.Mladý,urastený chlapec asi tak v jej veku.Laura ho nikdy nevidela ani na obrázku,no vždy keď zavrela oči,vedela si jeho obraz dokonale vybaviť.Tmavé gaštanovohnedé kučeravé vlasy mu splývali po plecia a tvár mal milú a neuveriteľne pokojnú.Mal krásne sýtozelené oči,posadené ďalej od seba a tenké pery vykrivené v tajuplnom a príťažlivom úsmeve.Oliver mal štíhlu postavu a bol tmavšej pleti.A aj keď ho Laura nepoznala,predstavovala si ho ako odvážneho,múdreho a láskavého.Bolo jej to tak lepšie,keď si mohla niekoho vysnívať takého,akého ako ho chcela.Potom otvorila oči a obzrela sa okolo seba.Oliverov obraz zmizol.Ako keby sa v jej mysli vôbec neobjavil.Laura si uvoľnila nohu z čudnej spleti jej končatín,postavila sa,prešla na druhú stranu miestnosti a usadila sa pred zrkadlom.Pozrela na seba.Dlhé slabohnedé rovné vlasy jej padali do oceľovosivých očí.Spakruky ich odhrnula z bledej tváre a hľadela ďalej do zrkadla.Bolo to zvláštne zrkadlo.Laura v ňom občas zazrela veci,ktoré v miestnosti vôbec neboli.Niekedy to boli drevené hračky v podobe čudesných tvorov,inokedy prekrásne lesy a stromy,koruny ktorých siahali až do neba.No to,čo sa jej zjavovalo najčastejšie bolo päť predmetov. Všetky v tvare srdca,no každé bolo inej farby a s iným nápisom,ktorý Laura nevedela rozlúštiť.Laura nemala tušenie,čo to všetko má znamenať.Zo začiatku sa toho trocha bála,no časom si zvykla.Nechcela o tom nikomu hovoriť.Veď kto by jej uveril a okrem toho ani nemala komu..Nemala priateľov,rodičov ani súrodencov.Vyrastala u tety,ktorá bola bezdetná a tak sa Laury ujala.A preto si to tajomstvo uchovávala len pre seba.No dnes v tom zrkadle ešte vôbec nič nevidela.Aj keď doň hodnú chvíľu hľadela,nezazrela nič.Vrátila sa teda do kresla a pokračovala v čítaní.O pár minút už však akosi nevládala a ponorila sa do pokojného spánku.A zatiaľ čo ona spala a kniha jej vypadla z bezvládnych rúk,zrkadlo začalo víriť všelijakými farbami.Skôr než sa stihla raz nadýchnuť,v zrkadle sa objavil obraz,ktorý tam ešte pred chvíľou určite nebol.Zo zrkadla hľadela do miestnosti už trocha staršia Laura oblečená v zelenom hodvábe a ozdobená drahými šperkami.V ruke držala päť maličkých srdiečok v žltej,čiernej,modrej,bielej a zelenej farby a každé malo iný hyeroglifický nápis.V tej chvíli sa však skutočná Laura Folderová v spánku zamrvila a obraz rýchlo zablikal a zmizol.V zrkadle sa odrážala už iba miestnosť s fialovým kreslom,kde spalo pätnásťročné dievča ,nič netušiace o svojom novom osude.